NOVÉ ZÁMKY – V utorok večer informovalo vedenie novozámockých Býkov o angažovaní maďarského trénera Gergelya Majorossa, ktorý na pozícii hlavného trénera vystriedal Martina Hrnčára.
Bývalý maďarský reprezentant, ktorý počas trénerskej kariéry viedol Miškolc i MAC Budapešť, absolvoval prvý tréning s tímom v stredu podvečer. Už v piatok absolvuje svoju premiéru na novozámockej lavičke, keď Nové Zámky vyzvú na Zemplíne Michalovce. Po tréningu sme sa so 41-ročným rodákom z Budapešti rozprávali o prvých dojmoch, cieľoch či spomienkach na pôsobenie v Nových Zámkoch i vypäté finále MOL ligy.
Pán tréner, aké sú vaše prvé dojmy?
Úvodné stretnutie a tréning prebehli v dobrom tempe i nálade, som spokojný. Niektoré detaily nám chýbajú, ale od toho som tu ja a realizačný tím, aby sme na tom postupne popracovali. Som veľmi prekvapený celkovým zázemím – celá kabína, mítingová miestnosť či posilňovňa na mňa urobili dojem. Som naozaj veľmi rád, že tu môžem byť a teším sa na prácu s tímom.
Akým hokejom by ste sa chceli prezentovať?
Budem úprimný, je polovica januára, nejaké radikálne zmeny sa teda očakávať nedajú. Nie je na to čas ani priestor. Sú veci, ktoré sa mi páčia a potom také, s ktorými nesúhlasím, prípadne ich vnímam ako neefektívne. Čiže sa zameriame najprv na takéto detaily.
Priblížite nám ciele, ktoré ste si stanovili s vedením klubu?
Prioritou číslo jedna je postup do play-off. Musíme sa viac sústrediť na celkový proces, od tréningu až po zápasy, zlepšovať sa každý deň, aby sme boli úspešní a zbierali body. Samozrejme, aj pokiaľ postúpime do play-off, nebude všetko vybavené a naše stanovené ciele naplnené. Pôjdeme do každého jedného zápasu s cieľom zvíťaziť – teraz i potom.
Čomu ste sa venovali po konci MAC Újbuda v slovenskej extralige?
Mal som kontrakt s klubom aj na aktuálnu sezónu, no nakoľko mi vedenie predostrelo ich plány, medzi ktorými bolo aj to, že mužstvo neprihlásia do slovenskej extraligy, moja pozícia sa zmenila. Stal som sa manažérom rozvoja, pracoval som s mládežou a mládežníckymi trénermi.
Aký ste typ trénera? Ste impulzívny?
Samozrejme, aj ja niekedy stratím nervy, ako každý, ale celkovo si myslím, že som skôr pokojný tréner. Snažím sa mať dobrý vzťah s hráčmi, aby bola medzi nami dôvera. Je dôležité, aby si hráči uvedomili, že ja som tu preto, lebo im chcem pomôcť, nie preto, aby som im nejako ubližoval alebo im hádzal polená pod nohy. Mojou ideou je, aby sa hráči zlepšovali.
Počas svojej hráčskej kariéry ste v sezóne 2008-09 na štyri zápasy obliekli dres Nových Zámkov. Aké boli okolnosti?
Bola to dobrá a zábavná skúsenosť. Viacerí z nás vtedy skončili v EBEL lige a prešli do budapeštianskeho tímu v MOL lige. Uvedomili sme si, že ponúkaný počet zápasov nám nebude stačiť, keďže sme sa pripravovali na majstrovstvá sveta najvyššej kategórie, ktoré sa v tom roku konali vo Švajčiarsku. Preto sme hľadali možnosť odohrať nejaké zápasy navyše. Nové Zámky nám vyšli v ústrety.
Práve vtedy ste si osvojili aj slovenský jazyk?
Základy slovenčiny, aby som bol úprimný, som pochytil ešte počas mojej hráčskej kariéry. Mal som veľa slovenských spoluhráčov, ako napríklad Roman Mega, Tomáš Šille či Rastislav Ondrejčík. Zároveň sme mali niekoľko slovenských trénerov, ktorí k nám v kabíne hovorili výlučne po slovensky, preto nám to chalani, väčšinou Tomáš, všetko prekladali. Povedzme, že takých 5 alebo 6 rokov som teda počúval slovenský jazyk každý deň. Slovenčina mi naozaj išla, nepreháňam, ale v posledných rokoch som z toho už vypadol. Myslím si, že po pár týždňoch v Nových Zámkoch sa do toho opäť dostanem. Stále si však pamätám nejaké výrazy a vtipy, samozrejme aj nadávky. (smiech)
Na vaše trénerské začiatky nerád spomína nejeden novozámocký fanúšik. Pamätáte si na finále MOL ligy medzi Miškolcom a Novými Zámkami v sezóne 2014-15?
Bola to moja prvá trénerská sezóna, čiže si to samozrejme pamätám. Bol to pre mňa i Miškolc veľmi úspešný rok. Čo sa týka finále, spomínam si, že Nové Zámky vtedy mali problémy, nakoľko sa im kryli hracie termíny, keďže mali zápasy aj v slovenskej lige. Ak si dobre spomínam, možno sa mi to už pletie, ale v poslednom zápase sme prehrávali 0:4, no dokázali sme to vyrovnať a v predĺžení nám zápas vyhral Jesse Dudas. Bolo to neuveriteľné, lebo sme zároveň vyhrali i maďarskú ligu a maďarský pohár, čiže som vo svojom prvom roku ako tréner získal treble.
Dlhé roky ste ako asistent trénera stáli na lavičke maďarskej seniorskej reprezentácie. Pokračujete v realizačnom tíme i v roku 2021?
Nie. Na dôvod sa ma ale nepýtajte. Iba mi oznámili, že so mnou už nepočítajú, hoci som bol v realizačnom tíme úplne najdlhšie. Bol to pre mňa nepríjemný šok, ale prijal som tú správu, hoci stále nerozumiem, aký mali dôvod. Aj taký však býva hokejový život.
