NOVÉ ZÁMKY – Nešťastný súboj o puk mu ukončil sezónu predčasne. Kým úvodnú tretinu prvého zápasu štvrťfínálovej série proti Zvolenu odohral s bolesťami, v druhej pridal iba jedno striedanie. Vedel, že je zle.
Klasického koňára už nerozchodil. Líder novozámockej ofenzívy Steven Iacobellis sa momentálne zotavuje po druhej operácii a čaká na odobrenie lekára, aby mohol odletieť domov.
Vždy dobre naladený Kanaďan nestráca úsmev ani teraz, rehabilitáciu mu spríjemňujú video hovory s najbližšími. „Je to na dobrej ceste, pomaly chodím o barlách. Každý deň sa cítim lepšie a silnejšie, čo je dobré znamenie. Tieto dni sa toho u mňa veľa nedeje – sledujem Netflix, cez FaceTime komunikujem s priateľmi a rodinou a keď sa nudím, zahrám si niečo na Xboxe,“ prezrádza Iacobellis na úvod.
Do Nových Zámkov prišiel ako jediná posila trénera Gergelya Majorossa tesne pred koncom prestupového obdobia. Ihneď sa začlenil do tímu a jeho prínos na ľade bolo cítiť. „Bolo príjemné, že som mohol pomôcť tímu. Som vďačný za príležitosť, ktorú mi tréneri dali, a taktiež za dôveru, ktorú mi venovali v určitých situáciách. Väčšinou som hrával s Tiborom Vargom a Jurajom Juríkom, čo zohralo úlohu v tom, že som mohol mužstvu pomôcť. Myslím si, že na ľade sme mali naozaj dobrú chémiu,“ zamyslel sa 27-ročný center, ktorý sa v minulosti zúčastnil prípravných kempov NHL klubov Edmontonu Oilers či Vancouveru Canucks.
V rámci základnej časti odohral v drese s Býkom na hrudi dvanásť stretnutí, v ktorých strelil šesť gólov a na ďalších sedem prihral. Päť bodov pridal aj v štyroch dueloch predkola proti Košiciam. Viac ich už pridať nestihol. Osudnou sa mu stala nešťastná zhoda okolností v úvodnej tretine prvého štvrťfinálového zápasu vo Zvolene, kde pri bežnom súboji o puk inkasoval koňára. Ľadovanie ani lokálna kryoterapia nepomohla, ešte počas stretnutia putoval na pohotovosť do zvolenskej nemocnice a po prevoze do Nových Zámkov rovno na operačný stôl.
Ďalšie zápasy Býkov tak sledoval už len cez televíznu obrazovku. „Chceli sme ísť čo najďalej. Konečným cieľom je vždy vyhrať titul, takže si nemyslím, že sme boli spokojní s prehrou so Zvolenom. Keď sa však pozrieme na to, kde sme boli v polovici sezóny, pre tím bolo určite úspechom poraziť Košice a postúpiť do play-off,“ hodnotí sezónu Steven Iacobellis, ktorému v pamäti ostanú dva momenty. „Prvým bolo, keď sme po domácom víťazstve vyšli pred šatňu a uvideli sme tam našich fanúšikov. Povzbudzovali a tlieskali, bolo to skvelé, chcem im veľmi pekne poďakovať za podporu. Druhý okamih je triumf nad Košicami a postup do play-off.“
Okrem toho rád spomína ešte na jeden moment. „Brandt Clarke si po ceste domov z vonkajšieho zápasu nechal v autobuse kľúče a peňaženku, takže sme museli uprostred noci ísť do autobusového depa, aby sme vyzdvihli jeho veci. Clarkey si zabúdal veci často a vždy to bola veľká sranda. Prepáč Brandt,“ smeje sa.
Nakoľko prišiel do Nových Zámkov počas pandémie koronavírusu, okrem fanúšikov na tribúnach si neužil ani cestovanie. Krásy Slovenska spoznával iba z okna autobusu cestou na zápasy. Podarilo sa mu ale vyskúšať niekoľko tradičných jedál a nápojov. „Jednou z vecí, ktoré som musel vyskúšať, bol 72-percentný tatranský čaj. Musím povedať, že je to naozaj silná vec. Hneď som ale nejaký zbalil do kufra a nesiem ho domov pre svojich priateľov a rodinu, aby aj oni mohli vyskúšať niečo typicky slovenské. Čo sa týka vášho jedla, všeobecne mi veľmi chutilo a nikdy som nebol sklamaný.“
V minulosti pôsobil v Nových Zámkoch kanadský obranca Patrick Kudla, ktorý mal slovenské korene. Zaujímavé pozadie má aj Steven Iacobellis, ktorý sa narodil v menšom meste Port Coquitlam vzdialeného 27 kilometrov od Vancouveru. „Kým ja aj moji rodičia pochádzame z Vancouveru, moji starí rodičia z oboch strán sa narodili v Taliansku. Vyrastal som s veľmi talianskym štýlom detstva. Rodina mojej mamy je zo severu z okolia Udine, otcova zase z juhu z okolia Bari. Asi preto mám tak rád údené mäso, syr a červené víno. Okrem iného som držiteľom talianskeho pasu a mám aj talianske občianstvo, čiže som súčasťou Európy!“ prezradil s úsmevom.
Víťazom tohtoročného prestížneho univerzitného turnaja Frozen Four sa stala University of Massachusetts. Steven Iacobellis obliekal dres UMass-u v rámci NCAA štyri sezóny, počas ktorých úspešne získal bakalársky titul v oblasti ekonómie a manažmentu. „Profesionálny hokej je veľmi zábavný, ale nie som si istý, či sa dá niečo porovnať s tými 4 rokmi, ktoré som strávil na univerzite. UMass sa nachádza v malom meste Amherst, no v škole je okolo 50 000 študentov. Bola to výborná skúsenosť a zároveň veľká výzva, keďže okrem štúdia a víkendových zápasov treba počítať aj s 5 či 6 tréningovými jednotkami týždenne. Určite to však stojí za to. Úroveň hokeja je tiež veľmi dobrá, dalo mi to veľa aj po tejto stránke,“ spomína na svoje študentské časy.
Po štúdiu smerovali jeho kroky cez East Coast Hockey League do American Hockey League, no počas tretej seniorskej sezóny urobil významný krok a vydal sa na starý kontinent. Ročník 2019-20 zakončil vo fínskej Tappare, odkiaľ po sezóne odišiel do Švédska. Práve z Västerås IK následne posilnil novozámockých Býkov. „Myslím si, že najväčší rozdiel medzi týmito ligami je v tom, že Tipos Extraliga je skôr ofenzívna súťaž a hrá sa tu viac severoamerickým štýlom, zatiaľ čo vo Fínsku a Švédsku sa hrá oveľa defenzívnejšie.“
O budúcnosti ešte rozhodnuté nemá, chce si nechať čas na rozmyslenie. Momentálne sa sústredí na doliečenie zranenej nohy. „Moje ďalšie dni a týždne budú pozostávať z niekoľkých rehabilitácií, aby som sa mohol vrátiť späť do plnej sily. Po príchode domov, keď už sa budem znovu cítiť pripravený, začnem trénovať a korčuľovať v rámci prípravy na budúcu sezónu. Určite nevynechám golf,“ dodal na záver dobre naladený Steven Iacobellis.
