František Kučera: Klub alebo reprezentácia? Ak z brankárov chcete niečo vychovať, musíte sa im venovať rovnako

Zverejnené 04.11.2018 | Patrik Koči
NOVÉ ZÁMKY — Vo svojej oblasti patrí na Slovensku k špičke. František Kučera je bývalý brankár a odchovanec zvolenského hokeja. Po hráčskej kariére začal s trénerstvom s postupnou špecializáciou ako tréner brankárov. Od roku 2002 do roku 2017 pôsobil ako brankársky tréner pri mládežníckych reprezentačných výberoch do 17, 18 a 20 rokov. Na svojom konte má striebro z MS do 18 rokov z Ruska 2003, ako asistent Petra Mikulu získal so Zvolenom v roku 2013 titul v extralige. Aktuálne 56-ročný tréner je od sezóny 2017-18 členom realizačného tímu MHC Nové Zámky. V exkluzívnom rozhovore nám prezradil, v čom spočíva jeho každodenná práca, ktorého brankára obdivuje, ale aj to, či je stále trend vysokých brankárov a či ho prekvapili výborné výkony Andreja Košarišťana v aktuálnom ročníku.

Pri prezretí vášho profilu na špecializovanom webe eliteprospects.com je dostupná iba vaša trénerská kariéra. Ako ste sa dostali k hokeju?
„Začínal som asi ako sedemročný vo Zvolene. Boli tam vtedy prvé väčšie úspechy, išlo o éru Golonku a spol. Začali sme spolu s bratom, ten potom skončil dá sa povedať ešte v začiatkoch. Ja som pokračoval ďalej a od žiakov som sa prepracoval až k seniorom.“

Ako ste sa dostali k trénovaniu brankárov?
„Mal v tom prsty Peter Mikula. Tým, že som bol aktívnym brankárom a skončil som v sezóne 1993/94, oslovil ma, či by som nechcel skúsiť trénerstvo. V tom čase ešte nebola špecializácia na trénera brankárov, takže som trénoval aj hráčov. Teraz už je to špecifikované, no v tom období to nebolo. Vôbec to však neľutujem, veľmi mi to pomohlo v trénerskej kariére.“

Lašák versus Košarišťan

Pri mládežníckych reprezentáciách ste boli od roku 2002 do roku 2017. Pre väčšinu trénerov je práca pri reprezentácii tým najväčším zadosťučinením. Predsa len, sú tam najlepší z najlepších v danej vekovej kategórii. Ako si na toto obdobie spomínate?
„Ešte predtým sa vytvorila brankárska komisia, bolo to okolo roku 1997. Zakladateľom bol Ján Filc, pracoval som pod vedením Vladimíra Šťastného, ktorý bol v tom období pri seniorskej reprezentácii. Vtedy začínali prvé mládežnícke reprezentačné sústredenia, vyrastali nám tam brankári ako Ján Lašák, Peter Budaj, Rastislav Staňa... To boli takí prví priekopníci brankárskej komisie. Nakoľko po mojom boku úspešne vyrástol vo Zvolene Janko Lašák, dostal som ponuku z reprezentácie do 17 rokov. Ten môj prvý ročník bol zhodou okolností veľmi úspešný, v bráne bol Jaro Halák. Nasledujúci kalendárny rok sme už ako výber do 18 rokov získali na MS v Rusku striebornú medailu. Považujem to za vrchol svojej trénerskej kariéry v reprezentácii.“

Popri tom ste zastávali aj funkcie vo Zvolene, od roku 2017 ste v Nových Zámkoch. Aký je rozdiel z pohľadu práce trénera brankárov v reprezentácii a klube?
„Záleží to od toho, ako si človek zadelí prácu. Samozrejme, v reprezentácii máte ako tréner brankárov na starosti iba dvoch-troch brankárov, s ktorými ste takmer každý deň. V tom klube je tých brankárov viac, snažíte sa mať pod palcom všetkých. Celkovo však veľký rozdiel v samotnej práci nevidím. Ak z tých brankárov chcete niečo vychovať, musíte sa im venovať rovnako.“

Vašim prvým zverencom bol Ján Lašák, posledným zatiaľ Andrej Košarišťan. Ako by ste porovnali tieto dve generácie a čo sa vo vývoji brankárov najviac zmenilo?
„Veľká zmena nastala napríklad v tom, že pri práci s brankármi sa používajú video analýzy a rôzne moderné tréningové pomôcky. Taktiež v čase, keď sme začínali s Jankom, tak bol styk so zahraničím ešte pomerne obmedzený, museli sme si vystačiť s tým, čo sme mali a vedeli. Teraz už tréneri z celého sveta majú možnosť cestovať a vymieňať si poznatky. Za tú najväčšiu zmenu by som ale označil určite pokrok v technike.“

text

Minimum slovenských brankárov v lige

Prekvapili Vás výkony „Koša“ v aktuálnej sezóne?
„Pred sezónou, keď sme sa rozhodovali koho priniesť ku Samovi Barošovi, a s kým teda vytvorí dvojicu, jednoznačne u nás zvíťazil Andrej Košarišťan. Tak trochu som ho poznal z brankárskych kempov, taktiež som ho sledoval už v časoch, keď pôsobil v Banskej Bystrici. Upútal ma aj svojimi výkonmi v minulej sezóne, v mladom veku absolvoval úspešne celú sezónu ako jednotka. Dokonca v Nových Zámkoch dvakrát vychytal nulu, z čoho sme boli v tom čase dosť nešťastní. (úsmev)“

Bola reprezentačná pozvánka logickým vyústením?
„Určite áno, zaslúži si to. Bavil som sa o tom s Janom Lašákom, ktorý má aktuálne brankárov v reprezentácii na starosti, a rozprávali sme sa o tom už aj pred sezónou. Andrej je mladý a perspektívny brankár, keď sa pozrieme na našu ligu, tých brankárov zo Slovenska je tam minimum, čo mňa osobne mrzí. O to viac ma však teší, že v Nových Zámkoch Andrej priestor dostal a že sa svojej šance chytil.“

V čom spočíva každodenná práca trénera brankárov?
„Je to najmä príprava tréningu. Už od čias, keď som pôsobil v projekte, mám zafixované, že na ľad ideme o pol hodinu skôr ako hráči. Dávame si špeciálne cvičenia a pre brankárov je potom o to jednoduchšie dostať sa do správneho tréningového tempa. Počas zápasového dňa však máme iba krátku rozcvičku. Som rád, že nie len brankári z áčka, ale aj mladí Vyžinkár, Mičík či Pešti majú záujem pracovať a môžeme im dať pričuchnúť k seniorskému hokeju. Snažím sa ale, aby ma brankári nebrali len ako trénera. Som rád, ak za mnou prídu a môžeme sa porozprávať o tom, čo ich momentálne trápi alebo si vymieňať názory a postrehy.“

Ako vyzerá vaša príprava? Sledujete najnovšie trendy na internete, prípadne sa zúčastňujete seminárov?
„Každý rok som stabilne chodieval do hokejovej školy Jána Filca, viackrát ma pozvali do hokejového kempu Romana Višňáka v Česku, ktorý navštevoval napríklad Petr Mrázek. Posledné dva roky som bol na kempe, ktorý v Česku organizuje Francois Allaire, dlhoročný tréner brankárov v NHL. Veľmi ma to upútalo a obohatilo, využívajú tam najmodernejšiu techniku. Človek sa má vždy čo učiť a každý takýto kemp mu niečo dá. Okrem toho vždy, keď sú majstrovstvá sveta alebo napríklad Hlinka Gretzky Cup, sú dni, keď majú tréning iba brankári. Nie je na mieste orientovať sa iba na USA a Kanadu, výborné hokejové školy majú najmä v Škandinávii. Samozrejme, okrem kempov a sústredení je tu internet, ktorý dokáže dať človeku veľmi veľa.“

Nie je strela ako strela

Je ešte stále trend, že brankár musí mať minimálne meter deväťdesiat?
„Bolo to tak jeden čas. Tento rok som absolvoval kempy v zámorí a zúčastnil som sa pár try-out zápasov, kde bolo 26 brankárov, no iba štyria tam boli postavou veľkí brankári. Nie je to už len o tom, že brankár musí byť obrovský, dôležitá je veľmi aj technická stránka. Paradoxne, poslední brankári, s ktorými som pracoval v reprezentácii, to boli napríklad Tomek, Húska či Ovečka, sú všetko brankári cez 190 centimetrov. Pred dvoma rokmi však na našich domácich majstrovstvách sveta do 18 rokov výborne zachytal Jakub Kostelný, ktorý nemeria ani 180 centimetrov. Určite to dnes nie je iba o výške.“

Čo je rozhodujúca štatistika pri brankároch? Počet víťazných zápasov, priemer inkasovaných gólov na zápas alebo úspešnosť zákrokov?
„Tieto štatistiky sú taká dvojsečná zbraň. Treba predovšetkým sledovať, že v akom mužstve a za akou obranou brankár chytá. Pre mňa je veľmi dôležitý počet striel. Je totiž rozdiel, ak na brankára ide 12-15 striel za zápas alebo vyše 50.“

text

Dôležité je udržať si výkonnosť

Kto je aktuálne najlepší brankár na svete?
„Je ich viac, jedného si povedať netrúfam. Osobne však obdivujem Jara Haláka, ale aj Peťa Budaja, ktorý má vo svojom veku veľkú pokoru a trpezlivosť a čaká na svoju šancu, aj keď je často iba na farme.

Je u brankárov nejaký ideálny vek? Keď nazrieme do NHL, k špičke patrí mladý Vasilevsky i veterán Lundqvist.
„Vždy sa hovorilo, že brankári dozrievajú ako víno. Sú však výnimky, keď brankári vyleteli už v mladom veku a držali si svoju výkonnosť celú kariéru. Nemyslím si, že nejaký ideálny vek existuje, je to u každého individuálne. Dôležité je udržať si výkonnosť.“

Novinkou v najlepšej lige sveta je úprava výstroja brankárov. Zmenšili sa chrániče hrudníka, ramien, rúk, no už pred dvoma rokmi sa stenčili aj nohavice. A brankári to ostro kritizujú. Aký je váš názor? Viete si niečo podobné predstaviť aj u nás?
„Neviem si to predstaviť. Začalo tam síce padať viac gólov, kvôli čomu to celé aj robili. Pre atraktívnosť súťaže to možno dobré je. Sám však mám zaužívané nejaké veci a teraz sa z tých brankárov stanú skôr štatisti. Oproti minulosti nastal obrovský pokrok aj v hráčskych hokejkách, tie dnešné strely sú oveľa tvrdšie a razantnejšie.“

Dobrá prechádzka a Mariša

Psychika je u športovca minimálne polovica úspechu, ako to je s brankárom?
„Je to nesmierne podstatná časť, každý brankár má svoj režim a treba to rešpektovať. Ja už to mám zaužívané aj z minulosti, že v deň zápasu s brankármi nejako veľmi nekomunikujem a nechávam to na nich. Sám som bol brankár a viem, že som sa pred zápasom o nič a o nikoho nezaujímal, sústredil som sa na seba a svoj výkon. To isté vidím aj dnes, napríklad Košo je podobný typ. Sú však aj iní brankári, naposledy som sa s takým stretol v podobe Adama Húsku. Bol to vyslovene šoumen, v kabíne sa staral o hudbu. Niekto sa uzavrie do seba a niekto sa potrebuje rozptýliť.“

V Nových Zámkoch ste už druhý rok, ako zvyknete tráviť voľný čas?
„Vo voľno čase oddychujem, buď sám alebo s trénermi. Bývame v jednom penzióne a keď je možnosť, zvykneme vybehnúť napríklad na Podhájskú. Niekedy sa idem vyslovene prejsť. Aj v deň zápasu chodím niekedy z penziónu na štadión pešo.“

Čo považujete v klube za najväčšiu zmenu od vášho príchodu?
„Klobúk dole pred p. Suchardom, postupnými krokmi sa to tu mení každým mesiacom k lepšiemu. Určite to už spĺňa minimálne extraligové podmienky. Je to vidieť napríklad aj na regenerácii, prišiel Jožko Guzlej, taktiež kryokomora v šatni. Veľké priestory v kabíne, rozcvičovňa, vynovená posilňovňa... Zmenilo sa tu toho za krátke obdobie naozaj dosť.“

ŠPECIÁL: Mišo Novák sa pýta, či máte radšej pesničku Mariša alebo Jednoho dne se vrátíš od Špinarovej?
„Hm, Mariša. (smiech)“