NOVÉ ZÁMKY/TOPOĽČANY – Po vážnom zranení krčnej chrbtice sa v uplynulej sezóne zabýval v základnej zostave Nových Zámkov. Dovedna nastúpil na 55 tipsportligových zápasov, v ktorých zaznamenal štyri asistencie. S dvadsaťdvaročným obrancom Samuelom Hainom, topoľčianskym rodákom a účastníkom juniorských majstrovstiev sveta v Kanade 2017, sme sa rozprávali o nasledujúcej sezóne, letnej príprave či zaujímavej brigáde.
Uplynulá sezóna nedopadla podľa očakávania. Ako ju hodnotíš s odstupom času?
Sezóna pre nás začala veľmi dobre, dlhšie sme sa držali na popredných priečkach. Keď sa nám zranilo veľa hráčov zo základnej zostavy, podlomilo nám to kolená, naše postavenie v tabuľke padalo a viezlo sa to s nami až do konca základnej časti. Mrzí ma nezvládnutý záver, keď sme si asi všetci mysleli, že z piatich zápasov nebude problém získať bod, ktorý by nám stačil a zaistil miesto v prvej šestke. V predkole to už bolo len vyústenie určitej frustrácie, Detva chcela oveľa viac, čo sa ukázalo aj na ľade. Zaslúžene postúpili ďalej. S väčšinou základnej časti som spokojný, ale nedotiahnutý záver zhoršil celkový dojem zo sezóny.
S akými osobnými, resp. tímovými cieľmi pôjdeš do novej sezóny?
Tímové ciele budú podobné ako minulý rok – zaistiť si miesto zaručujúce play-off a následne v ňom kráčať čo najďalej. Verím, že sa nám konečne túto sezónu podarí prekročiť brány prvého kola. Osobné ciele u mňa nespočívajú v nejakých bodových métach. Pre mňa bude určite najväčší cieľ stabilne odohrať celú sezónu vo vyšších formáciách a mať teda dostatok priestoru na ľade. Ďalšími cieľmi sú byť určitá pridaná hodnota pre mužstvo, pomôcť blokovanými strelami, zodpovednou obrannou hrou a taktiež byť aktívny v hre smerom dopredu. Kanadské body by boli pre mňa iba bonus.
Ako vyzerá tvoja letná príprava? Na ktorú oblasť kladieš najväčšiu pozornosť?
Letnú prípravu mávam individuálne už šiestym rokom pod vedením Janka Čerňana doma v Topoľčanoch. Sme tu chalani z rôznych klubov a líg, pričom väčšina sme spolu začínali práve v Topoľčanoch, takže sa všetci veľmi dobre poznáme. Príprava nám trvá približne 12 týždňov, pričom je rozdelená do 3 veľkých cyklov. Nejde o žiadne dlhé behy alebo 2-hodinové tréningy, všetko je robené najnovšími metódami, pomôckami a hlavne je všetko účelne šité na hokej. Sústredíme sa na silu a výbušnosť. Moje najobľúbenejšie tréningy sú určite vzpieračské, ale mám rád aj tréningy na akceleračnú rýchlosť, keďže túto oblasť musím zlepšiť.
Stihol si už absolvovať dovolenku, pripadne sa niekam chystáš?
Na dovolenku moc času nebolo, ale chystám sa na festival Balaton Sound, takže to bude moja dovolenka „pri mori“. (smiech) Okrem vysokej školy, letnej prípravy a rôznych jednorazových brigád totižto pomáham nášmu kondičnému trénerovi ako asistent pri rôznych skupinách, najmä pri vzpieraní, čo ma však veľmi baví.
Venuješ sa prevažne mladším hráčom, v čom spočíva tvoja práca a ako si sa k nej dostal?
S touto možnosťou byť asistentom pri letnej príprave za mnou prišiel môj kondičný tréner. Mladšie ročníky učím predovšetkým základy a správnu techniku vzpierania a u tých starších riešime detaily, odstraňujeme chyby z predošlých návykov a podobne. Okrem vzpieračských tréningov, ktoré tvoria gro mojich tréningov, mávame spolu aj skokové tréningy na výbušnosť, posilňovňu alebo funkčné tréningy na lanách.
Nahlas sa hovorí o návrate bratislavského Slovana do Tipsport Ligy. Ako to vnímaš?
Myslím, že pre ligu je to určite krok vpred, avšak iba za podmienok, že si Slovan zlepší meno a bude plniť všetky záväzky voči hráčom férovo, presne tak ako má. Obnoví sa určitá rivalita, či už s Košicami, Banskou Bystricou alebo s Trenčínom. Myslím si, že ak sa Slovanu podarí splniť všetky podmienky a nájsť adekvátnych hráčov, tak úroveň ligy pôjde hore. V prípade návratu Slovana do ligy by som taktiež tajne dúfal, že sa s mestom dohodnú na prevádzkovaní štadióna O. Nepelu, na ktorom by som si rád zahral.
V stredu 26. júna prebehne voľba prezidenta SZLH. Máš svojho favorita?
Keďže sa moje „žochárske gény“ nezaprú, výhru by som doprial Mirovi Šatanovi ako rodákovi z Topoľčian.
Foto: jäzva, súkromný archív Samuela Haina
