NOVÉ ZÁMKY – Doma ho už majú prečítaného, preto čakal na zahraničnú príležitosť, aby vystúpil z komfortnej zóny a zistil, ako na tom skutočne je. Štyridsaťjedenročný tréner Gergely Majoross prevzal Býkov v neľahkej situácii v polovici januára a svojou prácou si získal uznanie vedenia klubu i fanúšikov. Odmenou mu bola zmluva na nasledujúcu sezónu.
V rozhovore hovorí bývalý maďarský reprezentant o svojom neľahkom začiatku na novozámockej lavičke, výborne zvládnutom predkole s Košicami i svojich pocitoch, ktoré má po prvej zahraničnej trénerskej skúsenosti.
Trénerská otázka vyriešená: Gergely Majoross povedie Býkov aj v nasledujúcej sezóne
Pán tréner, ako ste strávili posledné týždne?
Primárne som sa venoval rodine. Doháňam čas, ktorý som nemohol stráviť s mojimi deťmi počas sezóny. Mať tri deti je niekedy naozaj výzva, ale je to zároveň krásne a užívam si to. Okrem toho som však párkrát do týždňa musel riešiť pracovné záležitosti, keďže naďalej pomáham v rozvoji mládežníckeho hokeja v budapeštianskom MAC.
Keby ste mali vypichnúť jeden moment, ktorý vám z vašej prvej sezóny v Nových Zámkoch utkvel v pamäti, ktorý by to bol?
Ako tréner sa na to pozeráte vždy inak. Prišiel som do Nových Zámkov v polovici sezóny, mal som však jasnú víziu toho, ako chcem, aby sa správalo mužstvo v kabíne a na ľade. Čiže by som povedal, že to bolo vtedy, keď som začínal vidieť, že tá moja vízia sa stretáva s realitou. Napríklad, keď sme si po tréningu sadli s kolegami a skonštatovali sme: „Wau, to bol ale tréning!“. Čo sa zápasov týka, začalo sa to prejavovať už nejako v polovici februára. Spomeňte si ale na zápas v Bratislave, keď sme zdolali Slovan 4:1, to bol naozaj vynikajúci výkon. Bol to asi náš vrchol, ktorý sme dosiahli aj v sérii s Košicami. Nehovorím, že sme odohrali všetky zápasy na takej úrovni, to sa ani nedá, veď sme hrali štyri zápasy za päť dní, ale niektoré tretiny boli naozaj vynikajúce. Rovnako tak prvý domáci zápas. To sú také moje najlepšie spomienky na uplynulú sezónu.
„Nová metla dobre metie,“ je tradičné slovenské príslovie, ktoré sa však na váš príchod do klubu aplikovať nedá. Prehrali ste svojich úvodných šesť zápasov. Bolo náročné vštepiť vašu filozofiu do hláv hráčov v polovici sezóny?
Myslím si, že už od úvodu bolo viditeľné, že sa uberáme správnou cestou, ale ako som už viackrát povedal, dôvera vedenia bola pre mňa veľkou pomocou. Bolo potrebné zachovať trpezlivosť, nakoľko sme s kolegami nastolili nejaké zmeny. Sústredili sme sa na to, aby náš výkon postupne gradoval a naša hra sa zlepšovala od zápasu k zápasu. Je to proces, ktorý trvá určitý čas, preto chcem ešte raz poďakovať vedeniu, že pre to malo pochopenie. Hráči prijali to, čo som od nich chcel, a ten výsledok sa po istom čase dostavil. Naša forma stúpala s blížiacim sa koncom základnej časti, pričom v jej závere a v predkole play-off sa naplno ukázalo, že veci, ktoré sme si stanovili, boli správne.
Prehrali sme úvodný zápas série s Košicami, no potom sme im nedovolili prakticky nič. Čo považujete za zlomový moment?
Myslím si, že ten prvý zápas nám dal veľa skúseností. Keď sa k nemu vrátime, odohrali sme výbornú prvú tretinu, v ktorej sme prehrávali súpera a vypracovali si niekoľko veľmi sľubných šancí. Z nejakého dôvodu sme následne do druhej tretiny naskočili s úplne iným nastavením mysle a zápas sme prehrali. Po stretnutí však bolo pre mňa jednoduché usmerniť hráčov v detailoch hry, aby sme sa vrátili na tú správnu vlnu z úvodnej tretiny. Ten zápas z nás spravil lepší tím.
Čo chýbalo mužstvu k úspechu v sérii so Zvolenom?
Na záver základnej časti sme stratili Brandta Clarkea a s kolegami sme hľadali spôsob, ako vyriešiť túto veľmi zložitú situáciu. Potrebovali sme nahradiť jedného z našich dvoch najlepších obrancov, ktorý hrával priemerne 22 až 26 minút na zápas. Zistili sme, že to asi nebude možné. Potrebovali sme pokryť veľmi veľa minút a veľmi veľa herných situácií, často aj kľúčových ako presilovky, oslabenia či hru v plnom počte. Nebol tu nikto taký, koho by sme vytiahli a prevzal by Brandtovu pozíciu. Naopak, bolo tu viacero hráčov, ktorí museli prevziať na ľade väčšie roly, viac zodpovednosti, a dá sa povedať, že si jeho prácu rozdelili medzi seba. Darilo sa im to však veľmi dobre. Ak by som mal vyzdvihnúť jedno meno, musím povedať Peter Mikuš, ktorý bol dlhšiu dobu mimo súpisku. Počas toho obdobia ale pracoval veľmi tvrdo a keď sme ho potrebovali, bol pripravený naskočiť. A do zápasového kolotoča naskočil výborne.
Keď sa následne posunieme priamo k sérii so Zvolenom, hneď v prvom zápase sme prišli o Stevena Iacobellisa, čo bola pre nás veľmi veľká strata. Zrazu sme v krátkej dobe prišli o top obrancu a centra prvého útoku, pričom sme ich nemali kým nahradiť. Všetci, čo boli na ľade, tam ale nechali úplne všetko a to je to jediné, obrazne povedané, čo od nich môžem ako tréner chcieť. Myslím si, že sa môžeme pozrieť do zrkadla a povedať si, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách. Je to obrovská skúsenosť pre nás ako tím, ale aj pre celý klub a hráčov ako jednotlivcov.
Dnes rozhodujú zápasy špeciálne tímy. V úspešnosti presilových hier sme skončili poslední. Naopak, prví sme boli v počte inkasovaných góloch počas presilovej hry – inkasovali sme ich až jedenásť. V čom vidíte s odstupom času hlavný problém?
Svoje stratégie musíte prispôsobiť tomu, čo máte k dispozícii. Keď si pozrieme úsek od prvého februára po koniec základnej časti, nemôžem povedať, že naše presilovky boli vynikajúce, ale boli dosť dobré na to, aby nám vyhrávali zápasy. Čiže ak berieme túto časť sezóny, bolo to v poriadku. Ak sa ale pozrieme na celú sezónu, naše špeciálne formácie neboli dobré. Ovplyvňuje to však zloženie tímu, nakoľko potrebujete mať v tíme správnych hráčov na jednotlivé pozície a taktiež šťastie na zranenia. My sme jednoducho nemali hráčov, pričom zmena nastala až po tom, ako sa po zranení vrátili Samuel Hain a Tibor Varga, resp. prišiel Steven Iacobellis. Naše nefungujúce presilovky zrazu fungovali.
Potom sme však stratili Clarka i Iacobellisa a trpeli sme opäť. Je to vec, ktorú treba brať do úvahy už pri skladbe kádra, pretože musíte počítať s tým, kto bude hrať v špeciálnych tímoch. Nejdem ale hodnotiť ako bolo mužstvo skladané na začiatku sezóny, keďže nepoznám detaily, iba konštatujem moju skúsenosť. Aby som to teda zhrnul, keď sme boli kompletní, naše špeciálne formácie fungovali. Bolo to viditeľné najmä v závere základnej časti a i v predkole proti Košiciam.
Náš vodič autobusu povedal, že kým doteraz tréneri väčšinou cestu domov zo zápasu prespali, vy ste prvý, ktorý počas nej pracuje.
Som tréner, ktorý upriamuje pozornosť na video analýzu. Počas zápasu sa toho deje veľmi veľa a ako tréner nemáte detailný pohľad na hru a vyše 20 individualít. Z toho dôvodu trávim pri videu veľmi veľa času a v istých situáciách si to vyžaduje začať v nejaký čas, aby som to stihol. Pokiaľ hráme v piatok a nedeľu, pričom ja chcem hráčom medzi tým niečo ukázať, video z piatkového zápasu musím mať pripravené v sobotu ráno, keď sa hráči vrátia na štadión. Preto častokrát začínam už v autobuse a pokračujem do noci. Nedá mi však nespomenúť nášho kolegu Attilu, ktorý nám pomáhal ako video analytik na niektorých zápasoch osobne, zväčša však z domu v Budapešti, kde sledoval zápasy a značkoval video. Bola to pre nás obrovská pomoc. Taktiež sa chcem poďakovať nášmu šoférovi, ktorý mal pre moju prácu pochopenie, hoci mu svetlo z mojej obrazovky určite prekážalo pri pohľade do spätného zrkadla.
Hokej je veľmi emotívny šport, vy však pôsobíte veľmi pokojne a nekonfliktne. Viacerí fanúšikovia sa v komentároch dokonca sťažovali, samozrejme v dobrom, že by ste občas mali na svojich zverencov zvýšiť hlas. Ako ventilujete svoje emócie?
Naozaj si nemyslím, že by som bol nekonfliktný. V mojej pozícii musím byť v prvom rade férový a úprimný, ale aj konfliktný, pretože som to ja, kto rozhoduje o veciach a častokrát má posledné slovo. Som obklopený ľuďmi a robím rozhodnutia, preto musím byť konfliktný, avšak je potrebné zostať férový a jednať férovo. S tým, že som pokojný, súhlasím. Počas zápasu sú hráči vystavení veľkým emóciám a stresovým situáciám, pri ktorých ešte musia podávať výkon. Nemyslím si, že za sebou hráči potrebujú niekoho príliš expresívneho, ktorý by tam celý zápas pobehoval a kričal. Čo sa bežného dňa týka, som pokojný, ale uvedomujem si, že musím byť líder a viesť. Som preto energický, aspoň v mojom ponímaní, a snažím sa preniesť energiu aj na hráčov. Počas tréningu často zvýšim hlas, ale to k tomu patrí. Celkovo sa však snažím správať prirodzene, pretože ak by som sa na niečo hral, hráči by to veľmi rýchlo odhalili. A veľmi rýchlo by som padol.
Čo vám dala vaša prvá zahraničná skúsenosť? Či už ako trénerovi, alebo z osobného hľadiska…
Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, nakoľko som musel opustiť moju komfortnú zónu a pokúsiť sa uspieť za hranicami. Pred minulou sezónou som mal nejaké ponuky, ale rozhodol som sa počkať. Napokon som dostal ponuku z Nových Zámkov a prijal som ju. Niečo vo mne mi hovorilo, že už nechcem trénovať doma, kde ma každý pozná a vie, čo odo mňa môže očakávať. Odísť do neznámeho klubu bolo v podstate ako odísť do iného sveta. Prišiel som do prostredia, v ktorom som bol nikto. Vedel som, že na konci sezóny ma vedenie, hráči, fanúšikovia i médiá budú hodnotiť na základe mojej práce a to, či pôjde o pozitívny alebo negatívny feedback, bude záležať iba od môjho výkonu. To bolo presne to, čo som chcel.
Naplnilo teda pôsobenie v Nových Zámkoch vaše očakávania?
Jednoznačne áno. Posledné mesiace mi ukázali veľa. Pre mňa osobne je najdôležitejšia spätná väzba od ľudí, s ktorými robím – hráči, realizačný tím, vedenie klubu. Pretože sú to práve oni, kto vie o tom, aké máme cieľa, čo sme si stanovili a chceme dosiahnuť. Táto skúsenosť mi dala strašne veľa. Pomohla mi ešte viac uveriť v to, kto som a čo chcem robiť, dosiahnuť. Stal som sa lepším trénerom a dúfam, že som svojou troškou pomohol nie len mužstvu ako takému, ale aj samotným hráčom či klubu.
V utorok ste sa s klubom dohodli na novej zmluve. Ako budú vyzerať vaše nasledujúce dni, kým sa rozbehne hokejový kolotoč?
Strávim ich s rodinou. Kvôli pandémii sme všetci doma, deti nechodia do škôlky, čiže je o zábavu postarané. Som ale naozaj rád, že s nimi môžem tráviť toľko času. Užívam si to! Hráme futbal, trávime veľa času na bicykli, chodíme na prechádzky.
