NOVÉ ZÁMKY – Počas desaťročnej histórie klubu mali fanúšikovia možnosť vidieť v bielo-zelených farbách nespočet výborných hokejistov. Mnohí z nich si vyskúšali špičkové európske súťaže, mnohí z nich boli aktívnymi či bývalými reprezentantmi svojich krajín. Husársky kúsok sa vedeniu novozámockých Býkov podaril aj počas aktuálnej sezóny — na juh Slovenska prišli kanadskí bratia Graeme a Brandt Clarkeovci.
Obaja už v drese s Býkom na hrudi odohrali štyri stretnutia a pomaly, ale isto sa prispôsobujú na seniorský hokej a európske klzisko. Na zápasovej súpiske nechýbali ani počas posledného domáceho zápasu, v ktorom zverenci trénera Martina Hrnčára podľahli nitrianskym Corgoňom 2:3 po samostatných nájazdoch. „Myslím si, že to bol najlepší zápas mužstva odkedy sme tu. Boli sme lepší po väčšinu zápasu. Zisk bodu nás teší, ale určite nie sme spokojní so záverom, ktorý zvládla lepšie Nitra. Mohli sme mať všetky tri body, mrzí to. Pozitívne je, že máme na čom stavať,“ rozrozprával sa po zápase starší z bratov Graeme, ktorý si pôsobenie na Slovensku užíva od prvého okamihu. „Je to super, páči sa nám tu. S bratom sme mali iba základné informácie o Slovensku, je to pre nás obrovská skúsenosť. Ľudia sú tu milí, prijali nás a starajú sa o nás, čiže som rád, že tu môžem byť.“
Pozitíva prevládajú aj u mladšieho Brandta, ktorý si naplno užíva hokejové zápasy po takmer desiatich mesiacoch. O to viac ho teší, že práve s bratom. „Príchod na Slovensko bol o to jednoduchší. Ostatní chalani sú super, prijali nás medzi seba. Niektorí hovoria po anglicky, niektorí nie, ale snažíme sa spolu komunikovať. Zo slovenčiny som sa už naučil slovo „ďakujem“, ale celkovo to je dosť náročné. Preto využívam mobilný prekladač, prípadne poprosím niektorých chalanov, či by mi nemohli pomôcť s prekladom,“ pousmial sa 17-ročný obranca, ktorého doplnil o dva roky starší brat. „Už sa na mňa pomaly lepia také základy ako „ahoj“, „ďakujem“, „prepáč“. Často však pri komunikácii využívam prekladač, s ním je to jednoduchšie.“
Vďaka pandémii koronavírusu a viacúrovňovým opatreniam sa väčšina hráčov zdržiava iba na štadióne a doma, mladí Kanaďania s tým zatiaľ problém nemajú. „V súčasnej situácii to väčšinou vždy skončí pri nejakom filme alebo niečo robíme v spoločnej miestnosti s ostatnými spoluhráčmi zo zámoria a Fínska, ktorí bývajú vedľa. Vždy sa snažíme vyplniť si čas, ktorý práve netrávime na štadióne a zatiaľ sa nám to darí,“ hovorí Graeme, pričom pri otázke, čo mu z domova chýba najviac, po chvíli pokrúti hlavou. „Ani neviem. Samozrejme rodina, moji rodičia a sestra. Ale inak nič špecifické.“
Príjemné prekvapenie zažili bratia Clarkeovci počas vonkajšieho zápasu so Slovanom. Na súpiske celku z hlavného mesta uvideli jedno známe meno. „Andrej Meszároš. Hrával v Ottawe štyri roky, čiže si ho dobre pamätám. Mali sme sezónne vstupenky na zápasy Senators, čiže sme ho sledovali zápas čo zápas. Chcel som mu aj po zápase niečo povedať, ale keďže sme prehrali, nebola na to vhodná doba. Hrať proti niekomu, ku komu ste ako malý chlapec vzhliadali, to je naozaj úžasný moment,“ opisuje svoj zážitok Brandt.
Okrem bývalého reprezentačného obrancu spoznal starší z bratov aj Mariána Studeniča, ktorý patrí organizácii New Jersey Devils. Práve tá Graema draftovala do NHL minulý rok z 80. miesta. Hoci ešte zmluvu nepodpísal, prezradil, že je všetko na dobrej ceste. „Už prebehli nejaké kontakty, rozprávali sme sa, takže verím, že po našom návrate domov podpíšem s Devils nováčikovský kontrakt.“ Pomôcť mu k tomu mal aj nedávno skončený juniorský šampionát, na ktorom Kanada obsadila celkové druhé miesto. Graeme bojoval o miesto v zostave až do posledného momentu, z turnajovej súpisky bol vyškrtnutý v poslednom reze kádrom. Majstrovstvá sveta do 20 rokov tak sledoval už na Slovensku spolu s bratom a novými spoluhráčmi. „Bolo to pre mňa naozaj ťažké, pretože som si myslel, že sa ocitnem v konečnej nominácii. Zápasy som sledoval, mám v kanadskom mužstve veľa kamarátov. Musím im pogratulovať, hrali naozaj výborne a majú za sebou výborný šampionát. Som za nich šťastný.“
Kým Graeme má o svojej budúcnosti viac-menej jasno, o osude Brandta sa rozhodne na nadchádzajúcom drafte do NHL. V odborných rebríčkoch skautov zo zámoria i Európy sa jeho meno najčastejšie nachádza v najlepšej päťke. Nie je preto vylúčené, že práve dobré výkony v novozámockom drese mu môžu priniesť vytúženú pozíciu draftovej jednotky pre rok 2021. A ktorej organizácii by sa potešil najviac? „Keď budem draftovaný do NHL, splní sa mi sen. To, ktorou organizáciou to bude, mi je jedno. Ide predsa o najlepšiu ligu na svete. Keď sa však nad tým zamyslím, pre Seattle pôjde o premiéru v NHL, bude tam obrovský boom a preto by to bolo zaujímavé možno práve tam,“ pousmial sa na záver Brandt Clarke.